Jedna z bratislavských reštaurácií má na webe stránku s názvom „Jedálny a nápojový lístok“. Má 273 slov, sedemnásť obrázkov a v texte ani jedno jedlo. Celý lístok je v tých obrázkoch. Pre hosťa je to čitateľné, pre vyhľadávač je to stránka, ktorá o jedle nehovorí nič. Keď teda niekto o dve ulice ďalej hľadá „rezeň Bratislava“, táto stránka nemá čím odpovedať.
Prešli sme weby 40 bratislavských reštaurácií a pozreli sa na jednu jedinú vec: či sa dá ich jedálny lístok prečítať ako text. Toto sme našli.
Dvanásť z dvadsiatich deviatich, čiže 41 %. Ďalších šestnásť webov má jedálny lístok ako PDF, ako obrázok, alebo ho nemá vôbec, a pri jednom sa to nedalo zmerať. To znamená, že názvy jedál na tých stránkach nie sú ako text, a stránka tak nemá čím odpovedať na dopyt typu „pizza Ružinov“ alebo „obedové menu Staré Mesto“.
| Ako je podaný jedálny lístok | Počet webov | Podiel |
|---|---|---|
| Text priamo na stránke | 12 | 41 % |
| PDF na stiahnutie | 7 | 24 % |
| Obrázok (fotka alebo grafika) | 7 | 24 % |
| Na webe nie je vôbec | 2 | 7 % |
| Nedalo sa zmerať | 1 | 3 % |
Šesť podnikov zo štyridsiatich, teda 15 %, nemá vlastný web ani doménu. Existujú len ako záznam v katalógu alebo na Facebooku. Pri nich sa otázka, ako majú podaný lístok, nedá ani položiť.
Vzorku sme zostavili z dvoch nezávislých katalógov, zoznam.sk a menucka.sk, aby nestála na jedinom zdroji. Dohromady 40 bratislavských podnikov, meranie prebehlo 15. septembra 2026.
Každý web sme otvorili v skutočnom prehliadači, nechali ho vykresliť aj s JavaScriptom a až potom čítali obsah. Je to dôležitý detail: sedem z tých webov bez spusteného JavaScriptu nevráti ani navigáciu, takže meranie zo zdrojového kódu by ich vyhodnotilo nesprávne. Prvý pokus sme kvôli tomu zahodili.
Lístok sme počítali ako text vtedy, keď sa na stránke našlo aspoň osem cien v podobe textu, teda napríklad „8,90 €“. Ako obrázok vtedy, keď stránka s názvom Menu obsahovala obrázky a žiadnu cenu v texte. Päť podnikov sme z hodnotenia vyradili: jeden je blog o reštauráciách, jeden je firma so službami, jedna prevádzka je zatvorená, jeden web patrí holdingu bez vlastného lístka a jednej doméne nefunguje DNS. Hodnotených teda zostalo 29.
Lebo stránka s obrázkovým lístkom nemá o jedle žiadny text, ktorý by mohol vyhľadávač priradiť k dopytu. Porovnali sme objem textu na siedmich stránkach z našej vzorky. Tri s obrázkovým lístkom mali v priemere 194 slov, štyri s textovým 862. To je viac než štvornásobok.
Namerané hodnoty. Stránky s obrázkovým lístkom mali 273, 213 a 97 slov. Stránky s textovým lístkom 1 183, 905, 708 a 653. Rozdiel nie je v tom, koľko toho reštaurácia varí, ale v tom, kam sa to zapísalo.
Google obrázky spracúva, rozpoznáva na nich objekty a používa alt text aj okolitý obsah stránky. Nie je to teda tak, že by obrázok bol preň neviditeľný. Rozdiel je inde: text v obrázku nenahradí text na stránke, keď sa rozhoduje, či stránka odpovedá na konkrétny dopyt. Reštaurácia, ktorá má pizzu iba na obrázku, nemá stránku o pizzi.
Druhý dôsledok sa týka AI odpovedí. Jazykové modely pracujú s textom, ktorý na stránke nájdu. Keď sa niekto opýta ChatGPT alebo Perplexity, kde v Starom Meste dostane kačacie hody, model vyberá z podnikov, ktoré to majú napísané slovami.
Je, ale menej, než sa zdá. PDF patrí medzi typy súborov, ktoré Google indexuje, takže text v ňom sa stratiť nemusí. Problém je v tom, čím sa ten súbor stane: samostatným dokumentom vedľa webu, nie obsahom stránky reštaurácie.
Prakticky to znamená štyri veci. Návštevník si musí stiahnuť súbor namiesto toho, aby čítal stránku. Na mobile sa PDF otvára v prehliadači dokumentov a treba v ňom približovať. Odkaz vo výsledku vyhľadávania vedie na súbor bez navigácie, takže z neho človek nemá kam pokračovať. A stránka samotná ostáva bez textu, pretože ten je vnútri dokumentu.
V našej vzorke malo PDF lístok sedem reštaurácií. Pri jednej z nich server hlási, že súbor sa naposledy zmenil v júni 2024, teda pred viac než dvoma rokmi. Je to ďalší problém, ktorý z formátu plynie: aktualizácia znamená vyrobiť a nahrať nový súbor, nie prepísať riadok na stránke.
Popri lístku sme na tých istých 29 weboch zmerali tri technické veci.
Restaurant má štyri weby z 29, čiže 14 %. Ide o štruktúrované dáta, ktorými sa vyhľadávaču povie, že stránka patrí reštaurácii, aká je jej adresa a otváracie hodiny. Slovník schema.org má na to aj samostatný typ Menu pre jedálny lístok, ktorý v našej vzorke nepoužíval nikto.Jeden web nám počas merania vrátil chybu 403, teda odmietol prístup. Nevieme z toho usúdiť, ako sa správa ku Googlu, ale server, ktorý plošne odmieta neznámych klientov, je vec, ktorú sa oplatí skontrolovať.
Otvorte si stránku s jedálnym lístkom a skúste myšou označiť názov ktoréhokoľvek jedla. Keď sa označiť nedá, je to obrázok a týka sa vás všetko, čo je vyššie. Trvá to pár sekúnd a je to spoľahlivejšie než pohľad, lebo dobre spravený obrázok lístka vyzerá ako text.
Druhá skúška je ešte presnejšia. Na stránke s lístkom stlačte Ctrl+F (na Macu Cmd+F) a zadajte názov konkrétneho jedla, napríklad „rezeň“. Keď ho prehliadač nenájde, to slovo na stránke ako text nie je. A čo nenájde prehliadač, to nemá ako nájsť ani vyhľadávač.
Tretia skúška ukáže, ako je na tom celý web. Do Googlu zadajte site:vasadomena.sk rezeň, teda váš názov domény a jedlo z vášho lístka. Výsledok povie, či Google to slovo na vašom webe vôbec pozná. Keď nevráti nič, stránka na taký dopyt nemá ako súťažiť.
Firemný profil na Googli má pre reštaurácie samostatný editor jedálneho lístka, takže položky sa dajú vypísať priamo doň. Google to popisuje v nápovede k editoru menu a v profile sa to zobrazí ako karta Menu.
Je to druhé miesto, nie náhrada webu. Profil sa zobrazuje v mapách a v lokálnom vyhľadávaní, web súťaží o bežné výsledky. Prevádzka, ktorá má lístok na oboch miestach, pokrýva obe cesty, ktorými sa k nej hladný človek dostane. Podrobnejšie sme profil rozobrali v článku o lokálnom SEO pre Bratislavu.
Poradie nie je náhodné, ide od veci s najväčším účinkom k najmenšiemu.
Prvý bod je z tejto šestice dôležitejší než zvyšných päť dokopy. Reštaurácia bez textového lístka nemá čím súťažiť o dopyty na konkrétne jedlá, a to je presne ten typ hľadania, pri ktorom je človek hladný a blízko.
Sú prevádzky, pri ktorých má textový lístok malý prínos, a bolo by nepoctivé to zamlčať. Podnik s denne sa meniacim menu, ktorý žije zo stálych hostí z okolitých kancelárií, dostane viac z jedného príspevku na Facebooku o dnešnom obede než z prepísaného lístka.
Rovnako fine dining s degustačným menu na mieru, kde sa ponuka mení každý týždeň a hostia si rezervujú mesiace dopredu. Tam rozhodujú recenzie a odporúčania, nie dopyt na konkrétne jedlo.
Aj v týchto prípadoch však platí zvyšok zoznamu. HTTPS, funkčný web na mobile, správna adresa a otváracie hodiny sú užitočné bez ohľadu na to, ako sa ponuka mení.
Meranie neukázalo len problémy. Dvanásť reštaurácií má lístok ako text vrátane cien, niektoré veľmi dôkladne: jedna má na stránke s nápojovým lístkom vyše sto cien v texte. Pri piatich z tých dvanástich sa dá z kódu vyčítať, že web beží na bežnom redakčnom systéme, teda na WordPresse alebo Wixe. Nie je to teda otázka drahého webu, ale rozhodnutia, kam sa lístok zapíše.
Mobilné zobrazenie má nastavené 26 webov z 29. To je vec, ktorá bola pred pár rokmi bežnou výhradou pri malých weboch, a dnes ju má vyriešenú takmer každá prevádzka.
Pri weboch, ktoré staviame, ide jedálny lístok vždy do textu a do redakčného systému, aby sa dal prepísať bez nás. Webové stránky sú od 399 €, pri existujúcom webe rieši prepis lístka, schémy a technickú časť SEO od 249 € za vstupný audit a nastavenie, ďalej od 119 €/mes bez viazanosti.
Negarantujeme pozíciu, to nevie nikto. Vieme povedať, čo na webe chýba a čo sa s tým dá spraviť, a vieme to ukázať na meraní, nie na dojme.
Väčšina bratislavských reštaurácií, ktoré sme merali, má jedálny lístok v podobe, ktorú vyhľadávač neprečíta ako text. Konkrétne 16 z 29, čiže 55 %.
Opraviť sa to dá bez nového webu a bez programátora: lístok sa prepíše do textu na stránku a PDF zostane ako tlačová príloha. Zvyšok zoznamu, teda HTTPS, schémy a popisy fotiek, je práca na jedno popoludnie.
Recenzie a rezervácie riešia to, čo sa deje mimo webu. Tento článok je o tom, čo musí byť na ňom.
Google obrázky spracúva a rozpoznáva na nich obsah, takže úplne slepý nie je. Rozdiel je v tom, že text v obrázku nenahradí text na stránke, keď sa rozhoduje, či stránka odpovedá na konkrétny dopyt. Reštaurácia, ktorá má pizzu len na obrázku, nemá stránku o pizzi. Porovnali sme objem textu na siedmich stránkach z našej vzorky: tri s obrázkovým lístkom mali v priemere 194 slov, štyri s textovým 862.
Nie je to chyba, PDF patrí medzi typy súborov, ktoré Google indexuje. Je to však samostatný dokument vedľa webu, nie obsah stránky reštaurácie. Návštevník si musí stiahnuť súbor, na mobile v ňom musí približovať, a samotná stránka ostáva bez textu. Rozumné riešenie je mať lístok ako text na stránke a PDF ponechať ako tlačovú verziu.
Pri bežnom lístku s päťdesiatimi položkami je to jedno popoludnie, ak už web má redakčný systém. Nie je na to potrebný programátor ani nový web. Pri piatich z dvanástich reštaurácií, ktoré to v našej vzorke majú v poriadku, sa dá z kódu vyčítať bežný redakčný systém, takže nejde o otázku drahého webu, ale o rozhodnutie, kam sa lístok zapíše.
Áno, a je to ten istý mechanizmus. Jazykové modely pracujú s textom, ktorý na stránke nájdu. Keď sa niekto opýta, kde dostane v Starom Meste konkrétne jedlo, model vyberá z podnikov, ktoré to majú napísané slovami. Lístok v obrázku alebo v PDF do takej odpovede nemá ako vstúpiť.
Súvisiace
Riešite marketing reštaurácie ako celok, nielen web? Pozrite si marketing pre reštaurácie a bistrá.
Pozrieme sa na váš web a povieme, čo z neho Google dnes prečíta a čo nie.
Chcem nezáväzne prebrať →